Na návšteve v Betánii
16.03.2012
Azylové centrum Betánia pôsobí v Malackách od roku 2006. Najskôr v ňom otvorili útulok pre mužov bez domova, neskôr bola sprevádzkovaná aj časť pre týrané ženy s deťmi, či ženy s deťmi bez domova ako zariadenie núdzového bývania. Dnes má zariadenie 43 klientov a pár mesiacov aj novú zástupkyňu riaditeľky Mgr. Evu Nagyovú, ktorú sme v Betánii navštívili a vyspovedali.
Azylové centrum Betánia patrí pod Križovatky. Tá okrem neho prevádzkuje od roku 2001 aj azylové centrum Emauzy v Holíči, ktoré bolo svojho času prvé v Trnavskom kraji.
Je centrum kapacitne naplnené? Koľko rokov má najstarší a najmladší klient centra?
Mužská časť má kapacitu 20 miest, ženská 21 miest, sme plní, dokonca tu dnes býva 43 klientov. Najstarší má 77 rokov a najmladšia klientka tri týždne (v čase našej návštevy, pozn. autorky).
Odkiaľ pochádzajú?
U mužov sú to väčšinou Malačania alebo obyvatelia okolitých dedín. Niektoré ženy s deťmi prišli z Bratislavy, jedna klientka pochádza pôvodne z Martina.
Aké sú dôvody, pre ktoré u vás hľadajú útočisko?
Väčšinou sú to finančné dôvody. Ženám sa rozpadne partnerstvo a nemajú s deťmi kam ísť. Vyslovene obete domáceho násilia tu teraz nemáme. Dá sa však zovšeobecniť, že väčšina našich klientok žila v nefunkčnom zväzku.
Čo u vás okrem strechy nad hlavou nájdu?
Poskytujeme im sociálne poradenstvo, oboznamuje ich s tým, na čo majú nárok, učíme ich hospodáriť.
Sú povinní hľadať si prácu?
Väčšina áno, ak nepočítame ženy na materskej a rodičovskej dovolenke. Máme tu aj takých, čo sú trvale zamestnaní, muži chodia na brigády či predávajú Nota bene. V tomto tu máme aj rekordmana v počte predaných časopisov. Jeden senior ich dokáže predať aj 150 za mesiac. Zárobok používa na bežné fungovanie, dôchodok si odkladá. Chce ísť do seniorského zariadenia, no na to potrebuje kapitál.
Koľko musia klienti platiť za možnosť pobytu u vás a koľko tu môžu zostať?
Muži platia 50 € mesačne. Ak to rozmeníme, tak 27 € ide na sociálne zabezpečenie, 8,29 € na denné polievky, 14,71 € ide do fondu opráv (napríklad na prací prášok a podobne). Okrem toho dostávajú denne na izbu jeden chlieb a dvakrát do mesiaca veľké maslo. Ženy platia 35 € a za každé dieťa ďalších 12 €. Dĺžka pobytu je tak rok, maximálne tri. No mali sme tu aj klientku, ktorá bola u nás štyri roky. Každý prípad sa posudzuje individuálne.
Tieto poplatky sú len zlomkom financií, ktoré k prevádzke potrebujete. Kto vám finančne pomáha?
Budovu máme od mesta prenajatú za symbolické 1€/rok, väčšinu nákladov (napríklad na energie) pokryje príspevok z Bratislavského samosprávneho kraja. Inak píšeme projekty, hľadáme sponzorov. Tak sa nám naposledy podarilo vďaka štedrosti jednej firmy z Bratislavy vymeniť okná v ženskej časti.
Ako sa vám funguje v tomto prostredí v blízkosti obávanej bytovky na Skuteckého? S akými reakciami na azylové centrum sa stretávate?
Zo strechy nám chodia pravidelne odpratávať odpadky, párkrát sme mali okno rozbité, miznú nám zamknuté bicykle. Inak zo strany Južanov, či celkovo Malačanov, sme nezaznamenali negatívne reakcie. Skôr naopak. Ľudia nám volajú, či nepotrebujeme šatstvo, darujú hračky pre deti. Nedávno sme dostali od jednej pani doktorky funkčnú práčku.
Môžete nám prezradiť niečo z "domácej kuchyne" centra. Ako funguje vnútorný poriadok?
Klientom rozdeľujeme služby v rámci domu. Musia dodržiavať pravidlá, napríklad muži nemôžu ísť do ženskej časti a naopak. Aj keď sa vytvoria páry, môžu sa stretávať len mimo centra.
Ako je to s alkoholom?
Tolerancia je jedno promile. Klienti fúkajú pri každom vstupe do Betánie. Ak im nameriame nad promile, už je klient vykázaný, musí sa ísť poprechádzať, kým nevytriezvie. Funguje tu aj absolútny zákaz prenášanie alkoholu. Ak niekto trikrát poruší pravidlá, ukončíme mu zmluvu. Niektorí klienti dostali podmienku, že sa pôjdu liečiť. Po návrate s liečebne sa im darí zostať "čistými". Máme tu napríklad pána, ktorý žil 15 rokov na ulici. V tom prostredí sa určite nevyhol dennej konzumácii alkoholu, no odkedy je u nás, je úplne čistý. Nenafúkal ani raz a to sa stretáva so svojimi pôvodnými kamarátmi, takže riziko zlyhania tu je. No zatiaľ sa krásne drží. Takýto prístup človeka úprimne povzbudí.
Pred vami viedla centrum Anna Beňková, vy ste nastúpili nedávno, máte nejaké plány, kam by ste Betániu radi posunuli?
Vo funkcii zástupkyne riaditeľky som len od novembra 2011, predtým som tu od septembra pôsobila ako sociálny pracovník. Centrum fungovalo a funguje ako zabehnuté zariadenie. Veľké vízie nemám, snáď by ma potešilo, ak by sa nám v blízkej budúcnosti podarilo zrekonštruovať ihrisko pre deti. A aktuálne chcem riešiť problém so zatekajúcou strechou. Snáď nám v ústrety vyjde aj mesto.
Mgr. Eva Nagyová (26)
Pochádza z Dolných Salíb. Po gymnáziu vyštudovala sociálnu prácu na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobila v resocializačnom zariadení a domove dôchodcov v Galante. Je zatiaľ slobodná a bezdetná. Vo voľnom čase sa rada venuje čítaniu, rada navštívi divadelné predstavenie, či kino. Má rada aj varenie a dlhé prechádzky so svojím štvornohým miláčikom.
Ľudia pre Malacky, 16. 3. 2012
https://www.ludiapremalacky.sk/clanok/na-navsteve-v-betanii/